Výstava 200. rokov bicykla 1817-2017 od baróna Draisa po súčasnosť

03.03.2017

Vernisáž 3.marca 2017 o 16:30 h v západnom krídle radnice.
Nadšenci a priatelia cyklistiky zo združenia Velo Veterán Klub Tyrnaviavelo nadväzujú na svoje úspešné výstavy historických bicyklov z rokov 2013 a 2015.
Tento raz Vás pozývame osláviť s nami 200 rokov bicykla od vymyslenia dreziny barónom Draisom, po históriu cyklistiky v Trnave a až po súčasnú podobu bicykla.

Výstava bude otvorená do 31. marca každú stredu a nedeľu od 15:00 h do 18:00 h.


Barón Karl von Drais narodený 29. apríla 1785 v Karlsruhe, † 10. decembra 1851
Bol nemecký lesník a vynálezca v časoch Goethe.
Zárodok jeho vynálezu klíčil postupne.
Od roku 1812 v Európe rástla cena ovsa. V apríli 1815 v Indonézii vybuchla sopka Tambora. Ktorá je známa najničivejšou erupciou v novodobých dejinách. Jej výbuch spôsobil, že rok 1816 bol bez leta. Pre nedostatok potravín a hlavne ovsa veľa koní zomrelo.
Písal sa rok 1817. Drais, ako lesník sa potreboval presúvať po úzkych lesných cestách a konív tej dobe bolo málo. Premýšľal nad vozidlom, na ktorom by sa mohol presúvať, po týchto úzkych lesných cestách. Už v roku 1813 vynašiel dve vozidlá so 4 kolesami. Napadlo ho odstrániť z týchto vozidiel pár kolies, sadnúť si naň a odrážať sa nohami a prvé jednostopé vozidlo bolo na svete a evolúcia bicykla bola na spadnutie. Tým je Drais považovaný za vynálezcu princípu jednostopých vozidiel.
Jeho prvá cesta na jeho bežiacom stroji, neskôr nazvaného Drezina, viedla od jeho domu v Mannheime do blízkeho Schwetzingen a späť. Bolo to 12. júna 1817. Draisovi cesta trvala necelú hodinu, jeho drezina vážila okolo 22kg a išiel priemernou rýchlosťou okolo 15km/h.
Na ďalších výletoch propagoval jazdenie na drezine a organizoval verejné jazdy. Rozbehol výrobu a 12. januára 1818 si drezinu dal patentovať.

A jedným z tých, čo sa zúčastnili na spoločných jazdách, mohol byť aj básnik Ján Kollár, ktorému sa jazda na drezine zapáčila a kúpil si jeden z prvých exemplárov. V tom čase študoval v nemeckej Jene a drezinu využíval najmä na cesty do neďalekej Lobedy(Lobdy), kde bývala jeho láska Frederika Schmidtová. Svedectvo o tom zanechal vo svojej básnickej skladbe Slávy dcéra.

"Abych pak běh zrychlil kroku svého
a přitom si času uspořil,
koupil jsem si stroj, jejž utvořil
v Manheime Drais roku přítomného;
jest to vůz, kůň, pěchour spolu, trého
prospěch vtip tu v jedno zatvořil,
aby člověk ni noh nemořil
a se vyhnul smerti pádu zlého;
dresina se volá od nálezce,
za půl hodiny lze přijeti
z Jeny k Lobdě v přípravě té hezce;
ona nejen lásce krátí dráhu,
než jak tělo učí deržeti,
tak i ducha vždycky rovnováhu."